V miestnej Charite funguje sociálna jedáleň, kde  poskytujeme teplé jedlo  odkázaným ľuďom:  invalidom, osamelým dôchodcom, mnohopočetným rodinám.
Niekoľko krát v roku vydávame potravinové balíčky. Hygienické potreby vydávame na Vianoce a priniesli sme hygienické balíčky pacientom v soc. oddelení v nemocnici. Ostatné peniaze sme použili na potravinové balíčky pre mamy s deťmi z Centra rozvoja rodiny a na potraviny na kurz varenia pre deti v Detskom klube.

V rámci tohto projektu sa v priebehu roku pomohlo okolo 160 chorým na TBC. Prednostne sme pomáhali bezdomovcom a bývalým väzňom, ale  aj rodinám s deťmi alebo vnukmi. Okrem liečenia, ktoré štát poskytuje zadarmo, dostali od nás potravinovú pomoc, keď si prišli pre lieky.  Hodnota jedného potravinového balíčka sa pohybovala od 120 do 150 rubľov. Každý týždeň sme rozdali okolo 40 balíkov. Okrem toho sme poskytli 3 krát do roka (na Veľká noc, sviatok sv. Vincenta, na Vianoce) potravinové balíky, ktorých hodnota sa pohybovala od 600 do 800 rubľov. Takých balíkov sa rozdalo 172.

Za veľmi dôležité pokladáme, že sa lepší psychický stav chorých.
Navštevujeme ich v nemocnici. Prichádzame tam jeden krát v týždni. Pre veľa bezdomovcov sa nemocnica stáva prechodným bydliskom v zime.  Pravidelne im pomáhame s vybavovaním dokumentov, invalidnosti a ubytovania v slobodárni, zakúpením zimného šatstva, ale hlavne  konzultáciami. 
V lete ich navštevujeme tam, kde žijú: v lese, v pivniciach, u priateľov. Neprestávame  ich oboznamovať z možnosťami boja so svojimi závislosťami.
Chorým na HIV+ TBC, poskytujeme morálnu podporu, modlitbu, požičiavame  knihy, zavoláme kňaza. Sprevádzame ich aj pri umieraní,  a niektorým sme pomohli pri vybavení pohrebov.

Volám sa s. Kaja Hečková DKL, pochádzam z Vrbového. V Rusku pôsobím 15 rokov.... chcela som napísať už 15 rokov, ale neviem... je to veľa, alebo málo?

Misia v Rusku sa stala mojim životným štýlom, mojim životom. Bola som povolaná žiť v tejto krajine. Najskôr som 10 rokov pôsobila v meste na Urale-  v Nižnom Tagile. 

Zo začiatku ma prekvapovalo veľa vecí, ktoré sa mi teraz zdajú samozrejmé: je divné zdraviť  sa s ľuďmi vo výťahu, niektoré obiehanie áut na cestách ( a teraz už aj ja J)...

Komunita veriacich je tam veľmi maličká a bojazlivá – to vychádza z historického pozadia a prenasledovania v čase komunizmu.

Veľa vecí sa mi však páčilo: cítila som sa akosi slobodnejšie v realizácii a experimentovaní pri  nových službách a  stretnutiach ... Páčilo sa mi, že môžeme byť naozaj s tými, ktorí sú celkom opustení, zabudnutí spoločnosťou. Často sa nám divili, prečo pracujeme s chorými na tuberkulózu. Nám to prinášalo veľkú radosť a naplnenie. A chorým úľavu a pomoc. Misia v Rusku je svedectvo Cirkvi- prítomnej medzi najchudobnejšími.

Už 5-ty rok žijem v Omsku. Je to  mesto s vyše miliónom obyvateľov  a preto aj možností ako pomôcť  je viacej. Je rozbehnutá služba  Katolíckej charity  a my pomáhame v projekte medicínskej a sociálnej pomoci bezdomovcom, tiež v sociálnej jedálni a v dvoch farnostiach Omska.

Prečo pomáhať misiám?                                                                                                                                                        

Je to predovšetkým prejav viery a solidarity našej Cirkvi. Tí, ktorí majú viacej delia sa s tými, ktorý majú menej, no pritom sú spojení v jednom tele Kristovom. Určite by sme nemohli pomáhať toľkým ľuďom, keby ste vy nepomáhali nám! To je isté! A my sa zasa pravidelne modlíme za našich dobrodincov. V tom vidím obrovské bohatstvo a univerzalitu Cirkvi. U Boha nie sú hranice, ani karantény, Boh bojuje za človeka, za jeho spásu!

Vďaka za každú pomoc, cez ktorú môžeme ľuďom svedčiť, že Boh na nich nezabudol. Vďaka za každé euro, za ktoré môžeme kúpiť chlieb hladnému, uvariť obed sociálne odkázaným. Boh Vám žehnaj!

S vďakou s.Kaja DKL, Rusko

Srdečne Vás pozdravujeme z Ruska. Táto zima je dosť silná a aj na Slovensku ste mali sneh!

V Rusku sneh máme od novembra až do marca, ale teploty sme mali niekoľko týždňov pod -30°C. A to je už dosť. Jedno januárové ráno bolo až -40°C.

Na konci januára spolu so sestričkami z Nižného Tagilu  a taktiež ďalšími  20 sestrami z Ruska, Moldavska a Litvy sme si vykonali on-line duchovné cvičenia. Sprevádzal nás kňaz z kňazského seminára z Petrohradu cez ZOOM. Pandémia nás naučila využívať internet pre svoje dobro a dobro druhých. Veľa ľudí sa na nás obracia s prosbou o modlitby v ťažkých situáciách. Každý večer všetkých vkladáme do spoločnej modlitby k Panne Márii.

Momentálne je situácia s pandémiou v Rusku odlišná od situácie na Slovensku. Minulý rok v lete sa zmiernili podmienky – ohraničenia, a my môžeme slúžiť chudobným ďalej. Vo všetkých projektoch však dodržujeme odstupy, menšie počty ľudí, dezinfekciu, masky - už sme si na to zvykli.

Taktiež v kostoloch sa vysluhujú sviatosti, slúžia sa sv. omše. S deťmi sme obnovili katechézy a na Vianoce sme nacvičili bábkové divadlo. Na sviatok Obetovania Pána sú u nás „Hody“, titulárny sviatok chrámu. Taktiež sme s deťmi pripravili malý program a vystúpili v chráme. Starší ľudia nemôžu prichádzať, s nimi sme spojené aspoň telefonicky. Ale sú aj smutné chvíle, kedy sme sa museli rozlúčiť s veriacimi, ktorí odišli k Pánovi. A Tak sme pri – 25 °C s vetrom robili rozlúčku vonku pred kostolom   ( pre pandemické opatrenia).

Ďakujeme Vám za Vaše modlitby, obety a pomoc, vďaka ktorej môžeme ďalej šíriť Božie Kráľovstvo. Sme s Vami spojené v modlitbách.

 s.Kaja Hečková DKL