Chcem sa s vami podeliť o svoju skúsennosť života i služby na misiách v Rusku. Volám sa sr. Miriam, pochádzam zo Sloveska a už 10 rokov pôsobím v meste Nižný Tagil, na severe pohoria Ural . Misijné povolanie vo mne zrelo postupne. Istý čas som slúžila v Paríži, v našom materskom dome. Tam som sa stretávala so sestrami misionárkami, ktoré prichádzali na rôzne stretnutia, alebo odpočinok. Často sa s nami delili o svoje skúsennosti z misií a myslím si, že vtedy začala klíčiť moja túžba evanielizovať a slúžiť chudobným na misiách. Svoju túžbu som vyjadrila našim predstaveným. Bola som milo prekvapená a vďačná Bohu, keď mi už po dvoch mesiacoch povedali, že pôjdem do Ruska.
Po mojom príchode som pokračovala v učení ruštiny a zvykala si na podnebie (pricestovala som v marci a tu bola ešte tuhá zima), jedlo, iné zvyky. Zo začiatku som bola prekvapená z mnohých vecí: výskyt tuberkulózy ( veľa ľudí aj doteraz trpí touto chorobou); veľmi rozšírený alkoholizmus v rodinách, kde pije nie len otec, ale aj matka; zanedbané deti, o ktorých sa rodičia nezaujímajú a nevenujú sa im; videla som ako ženy pracujú na stavbe a robia ťažkú murársku prácu…
No vďaka Bohu i pomoci sestier som sa postupne adaptovala. Mojou službou bola práca s deťmi a mladými v detskom klube “Starostlivosť”. Tento detský klub je určený pre deti a mladých z viacpočetných rodín, rodín alkoholikov, soc. slabších a problémových rodín. Prichádzajú ku nám po škole, robia si domáce úlohy, potom sa hrajú, tancujú, športujú na ihrisku. Rozvíjajú svoje talenty v rôznych krúžkoch, učia sa pripravovať jednoduché jedlá v kulinárnom kurze, radi vystupujú na oslavách. Snažíme sa pracovať aj na ich duchovných a morálných hodnotách, viesť ich k zodpovednosti za svoj život a takto ich včleniť do spoločnosti. Je to mravenčia, trpezlivá práca, ktorá sa zakladá na dôvere a ochote pracovať na sebe.
Každý rok pred Vianocami chystáme program: nacvičujeme bábkové divadlo, piesne, básne pre Deduška Mráza a samozrejme scénku o Narodení Pána. Za tých 10 rokov, čo pracujem s deťmi sme sa navymýšľali rôznych scénarov . Raz sa ma jedno z detí opýtalo : « Prečo každý rok opakovane nacvičujeme Narodenie Pána, aký to ma význam? » Vtedy som si uvedomila, že deti nechápu význam Vianoc, v rodinách chýba viera a náboženské tradície. Snažila som sa vysvetliť: “My všetci slávime svoje narodeniny. Nečudujeme sa, že oslavujeme narodeniny každý rok. Naopak, tešíme sa na oslavu, darčeky. Sme šťastní, že sme so všetkými, ktorých máme radi. A preto slávime Vianoce – narodeninový deň Ježiša Krista nášho Pána a Spasiteľa. I Jeho chceme pozdraviť, tešiť sa s Ním, priniesť Mu darček… V malom dieťati vierou vidíme Boha, ktorý sám sa stáva pre nás darom”.
Zbierka “Boj proti hladu” je spätá s malými srdiečkovými perníčkami. Aj my pred Vianocami, spolu s deťmi pečieme perníky, zdobíme ich a potom si ich deti berú domov (ak ich hneď nezjedia ), aby sa podelili s rodičmi, súrodencami či starými rodičmi. Je to u nás taká tradícia. Priniesli sme ju my- sestry zo Slovenska, a stala sa neodbytnou súčasťou prípravy na Vianoce. Aj takýmto spôsobom – malými perníčkami - sa s Vami, drahí rodáci na Slovensku spájame a ďakujeme Vám, že podporujete zbierku “Boj proti hladu”a pomáhate nie len nám v Rusku (aj v projektoch chorým na TBC a bezdomovcom), ale aj v iných krajinách a na Slovensku. Vážime si vašu prácu … od miesenia cesta, cez zdobenie, balenie i ponúkanie a predaj ľuďom. Ste pre nás neustálym svedectvom viery, dobroty, štedrosti a schopnosti podeliť sa z málom s tými, ktorí majú ešte menej. Nech Vás Pán požehnáva svojím pokojom, radosťou a láskou.
Sr. Miriam, Dcéra kresťanskej lásky
